ZASTAVENIE VEDIE K ROZLÍŠENIU PRIORÍT

            Istý kňaz spomína jedného vysoko postaveného amerického businessmana, ktorý čerpal silu z každodennej niekoľkominútovej poludňajšej prechádzky, pri ktorej sa modlil a zhodnocoval dovtedy prežitý deň. Tento pochopil, že neurobí toho viac, ak bude neustále pracovať bez prestávky. Krátky čas na Boha mu pomáhal rozlíšiť veci podstatné a veci menej dôležité.
            A ďalej tento kňaz pokračuje: „Aj ja sa snažím zaneprázdneným ľuďom hovoriť, aby aspoň raz za čas prišli do kostola na svätú omšu aj počas týždňa. Oni mi však oponujú, že nestíhajú. Rozumiem, že sú zaneprázdnení. Ja ale od nich nechcem, aby pridali k mnohým svojim povinnostiam ešte svätú omšu ako povinnosť ďalšiu. Snažím sa im vysvetliť, že pozvaním na svätú omšu ich vyzývam k zastaveniu a zhodnoteniu svojho života. K upretiu pohľadu na Boha, v ktorom môžu rozpoznať hodnotu vecí a vzťahov. Získať múdrosť, ako so svojím životom nakladať. To sa deje aj pri každej dobrej modlitbe, pri rozjímaní nad Božím slovom.“
            Aj naše deti by sme učiť zastaveniu a rozlišovaniu toho, čo je Božie. Ak dieťa žije a rastie v uštvanom prostredí, kde sa beží z jedného krúžku do druhého, nie je to dobré. Je smutné opakovane počuť dieťa vo veku školáka: „Nemám čas“. Menej je často viac. Správnou voľbou a množstvom krúžkov už od raného detstva môžeme ovplyvniť, aby z našich detí nevyrástli štvanci tohto sveta.

(spracované podľa časopisu Rodinný život 02/17)